Ploštice A Šváby

nedeľa, 31. júla 2016


Pokračovanie článku z Južných Čiech ktorý bol v skratke o tom, ako som sa stratila v Brne, o nádhernom meste Tábor, kde je plno pokéstopov a krásnych maľovaných košov, alebo rozľahlý rybník. Dnes sa dozviete o našom príšernom ubytovaní a o tom, ako nadšenie z výletu postupne upadá. 

p r v ý  d e ň
20:03

Izby na hoteli, kde sme sa ubytovali nie sú (slušne povedané) práve výhrou. Najprv všetko vyzeralo dobre, no keď som na recepcii zbadala veľkú pleseň ťahajúcu sa až na poschodie, začala som pociťovať také menšie obavy. (neboli až také malé... ale nevadí). Najprv však začnem pekne po poriadku. Smerom od Českých Budějovic, sme sa autobusom pritrmácali až k Trhovým Svinám (už len názov mestečka bol pochybný). Okolie vyzeralo normálne, oproti hotelu bol Lidl a Kik a po pravej strane akési domy. Z diaľky sa na nás dívala veža miestneho kostola. Hotel mal pôdorys do písmena L a zvonku vyzeral slušne. Budova mala ružovkastú fasádu obohatenú akýmsi zlatohnedým nápisom HOTEL. Na budove vedľa bolo na sponzorskom dreve (fuj) napísané "Pivnička u Terezky" alebo také čosi. No tie príšerné veci mali ešte len prísť.
Obrázok som kreslila ja. Hotelu som pozmenila len meno.
Pri vstupe do hotela nás upútalo vcelku pekné drevené schodisko vedúce do izieb na poschodí. Výťah samozrejme nikde. Chudáci dôchodcovia, ktorí boli na výlete majoritou. (Cestovka si na toto fakt mohla dať pozor. Nemohli čakať, že všetci sú v dokonalej dorme.) Hore pri schodisku som zbadala už spomínanú pleseň a vedela som, že také skvelé to nebude. Preto ma nezaskočil ani všadeprítomný prach nachádzajúci sa hlavne na lampách pri schodisku. 

Hneď ako sme vošli dovnútra izby som zbadala nábytok so socialistickým nádychom, no na prvý pohľad to bolo predsa len fajn. Manželská posteľ, pár skriniek, koberec na zemi, televízor... No pri bližšom pohľade sme uvideli zlomenú skrinku a biele prachové škvrny na zemi. Kúpeľňa na tom nebola o nič lepšie, všade bol prach a žlté škvrny v sprchovom kúte. 

Zo všetkých izieb sa ozývali nespokojné hlasy a bolo jasné, že naša izba nie je jediná neuprataná. S jednou paňou, ktorej netiekla voda sa nám podaril taký vtipný dialóg:

"Teče Vám voda?" 
"Áno." 
"A co jste udělali, aby Vám tekla?" 
"Otočila kohútikom." 

Každopádne nálady v "hoteli" neboli najlepšie, ľudia sa bežali sťažovať sprievodkyni, ktorá z toho prirodzene nebola úplne nadšená, no vybavila upratovačku, ktorá povysávala tým, ktorí ju zastihli na chodbe. (Niežeby povysávala všetkým). A ešte jedna vec: ak si na upratovačkách predstavujete nejakú rovnošatu, alebo aspoň čosi iné, než tepláky a nevhodné obtiahnuté tielko, táto by vás rozhodne sklamala. 

Nezáležalo by na tom, keby jej upratovacie schopnosti prekročili výzor, no nestalo sa tak. Špina tam aj tak ostala, povysávala len polku izby, aj to zrejme preto, lebo som na ňu pozerala. Vysávač mala starý a so slabým výkonom. Prach v kúpeľni nechala tak, no niektoré škvrny by tak ľahko dole aj tak nešli. 

Neskôr sme šli na večeru, kde nás čakalo ďalšie prekvapenie, ktoré dodalo celkovému hodnoteniu "hotela" (je čistá drzosť, že toto nazvali hotelom) ešte menej hviezdičiek

Najprv sme sa aspoň trošku nádejali, strava nemusela byť nutne hnusná, a polievka ani nebola... S druhým jedlom to však bolo horšie, kurča chutilo akoby bolo "uvarené zaživa" (chutilo presne ako kurča zo základky, kde sme to tak nazývali) a zemiaky... No zemiaky to bola iná kategória. Chutili ako zmrazené, drobili sa hneď ako ste ich dali do úst a boli tak bez chuti, že na ne nemala ani tvrdá diéta v nemocnici. 

K tomu mal byť zeleninový šalát, ktorý však v realite pozostával z dvoch kúskov nakrájaných kyslých uhoriek náhodne položených na tanieri. Ako zákusok sme dostali z diaľky dobre vyzerajúci koláč, ozdobený dávno spľasnutou šľahačkou. To by sa dalo zniesť, keby sme podľa vône nezistili, že sa jedná o koláčik z neďalekého Lidlu, kúpený za pár korún/centov. Večera rozhodne nepotešila a som veľmi zvedavá, aké budú raňajky

d r u h ý  d e ň
ráno 

Neskôr prišiel čas spánku, ktorej som sa síce neobávala, no súdiac podľa čistoty izby bola vysoká pravdepodobnosť švábov alebo ploštíc. Prejavuje sa to vraj až po týždni, či dvoch, preto neviem povedať, či nás niečo predsa len  nepoštípalo. /update: nepoštípalo/



PREDCHÁDZAJÚCI ČLÁNOK: Stratení V Brne (návštevy rôznych krásnych miest, článok s veľkým množstvom fotiek)
NASLEDUJÚCI: - čoskoro -

4 komentáre:

  1. Tak týmto článkom si ma naozaj pobavila :D Nečakala som, že niečo takéto sa mohlo naozaj stať. Už len pri opise izby sa mi to hnusilo!
    CAROLINE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som rada :) nehejtovala by som to, keby to fakt také nebolo. Pritom zvonku sa to fakt dalo, vyzeralo to tak renovovane... Ale zvnútra... Este tam boli aj take socialistické zapínace/vypínače

      Odstrániť
  2. Ja mám väčšinou mindráky z ubytovania stále, keď niekde cestujem. A teraz si mi potvrdila, že právom. Už odmalička mám problém zaspať na neznámych miestach... a keď je to ešte k tomu miesto aké opisuješ.. Ďakujem pekne. :D Nepotrebujem luxus, len slušné a upratané miesto. Som zvedavá na pokračovanie, snáď zvyšok bude lepší. Úprimne dúfam, lebo toto len už znie nepríjemne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to ti teda nezávidím... Ja som sa tak nebála, robili sme si z tych ploštíc a tak srandu... Ale no aj tie plachty boli také až dožlta, ktovie kedy to bolo prané... Potom sa začali viac snažiť, ale nebudem vela prezrádzať :DD každopádne do toho hotela by som už nešla.

      Odstrániť

 
summer glowing //// creYativitE